Ancistrus sp. - prísavník

Ide o veľmi známy druh, často ho poznajú aj deti, a často sa aj deťom kupuje. Často počujem v akvaristickom obchode doporučenia predávajúcich ako je to dobré mať prísavníka. Vraj im bude čistiť sklo. Dá sa povedať, že je to nezmysel. V normálne zariadenom akváriu prísavník zablúdi aj na sklo, ale určite ho nebude čistiť tak, aby tomu kto nádrž čistí dovolil nezbavovať steny akvária od rias a iných nečistôt. To by musel mať chovateľ ďaleko viac prísavníkov, prípadne iné veľkosti ako sa bežne dostupné. Prísavník je nenáročný druh ako na chemizmus, tak vôbec na starostlivosť. Ako potravu mu doporučujem občas spestriť jedálniček špenátom, šalátom. Je však ako ostatné aj podobné druhy náchylný na používanie liečiv - nemá ich rád - doslova mu škodia. Ak sa vám stane, že po použití liečiv prestane prijímať potravu, začne chradnúť, prípadne zdochne, je dosť možné, že sa vám otrávil.

* Ancistrusa neodporúčam mať v akváriu s rastlinami. Veľký prísavník dokáže slušne konzumovať listy rastlín, a pravdaže najčerstvejšie výhonky sú najchutnejšie. Takže, ak chcete mať pekné rastliny v dostatočnom raste a máte v nádrži prísavníka, pri veľkosti 6 cm ho (ich) vylovte.
* Ancistrus je vhodná ryba pre začínajúce akvária - svojou činnosťou na dne nádrže. Spotrebováva zvyšky organickej hmoty, tak tú, ktorú dodávame my - potravu, tak aj uhnité, odpadnuté časti rastlín.
* Ancistrusa neodporúčam do nádrží spolu s väčšími, teritoriálnymi, silnými druhmi rýb. Inak hrozí, že budú čas od času okusované a ich vzhľadu, ani životu to neproseje. Naproti tomu, veľa chovateľov ich má, aj v takýchto podmienkach. Ja sám som ich takto choval dlhšiu dobu. Pre prísavníka je však priaznivejšie, ak môže plávať v pokojnejších vodách.
* Ancistrus je veľmi mierumilovná ryba. Preto je vhodný aj k vyliahnutému rozplávanému plôdiku, neublíži mu.
* Vo svete akvaristov sa vyskytuj rôzne variety prísavníkov. Albíny, tzv. zlaté, závojové formy, atď. Mne osobne sa narodil napr. z normálnej formy ako jedinec vypadnutý z oka svojim rodičom, tak aj albino forma.

Prísavník sa rozmnožuje aj v spoločenskej nádrži. Je však už problematické, či si potomstvo dokáže aj uchrániť. Alebo aj samotnú znášku. Ja mám skúsenosť, že síce samec, keďže ten stráži potomstvo, je veľmi nebojácny, prostriedkami práve na obranu nedisponuje. Po vyliahnutí plôdiku sa ďalej už oň nestará, čím sa šance v spoločnosti iných rýb často blížia k nule. Ako treciu plochu si prísavník vyberie nejaký plochý pevná predmet. Často je to napr. bočná stena akvária, alebo napr. dutina v dekoračnom dreve. Prípadne aj v kvetináči. Prísavníkovi sa ako vhodný substrát napr. pridávajú do nádrže novodurové trubky. Existuje aj jedno nie veľmi estetické riešenie, ale veľmi efektívne - postavená sklenená fľaša. Samec jednoducho potrebuje samičku poriadne oprieť, a najlepšie na takom mieste, kde nemôže tak ľahko uniknúť.

Prísavník je aj pomerne odolná ryba, až by som povedal, že je schopná prežiť až neaakvarijné podmienky. Napr. ak sťahujeme nádrž a vypustili sme prakticky celú vodu, všetky ryby sme vylovili, až na prísavníkov, na ktorých sme buď zabudli, alebo, ktorých sme proste nenašli. Predstavme si, že v akváriu boli nejaké vačšie kamene a korene. Tri dni nám trvá, než sa dostaneme k znovunapusteniu nádrže. Medzitým sú medzi sklenenými stenami akvária len vlhké skaly a korene, mokrý piesok, možno štrk, nejaká odpojená technika, všetko ale postupne usychá. Konečne napúšťame nádrž! Po čase zistíme, že jeden nezvestný prísavník sa nesmelo obzerá v svojom "novom" priestore. Na druhý deň sa naše prekvapenie vystupňuje, keď zbadáme, že aj druhý jeho kamarát veselo profituje v nádrži.